Domáce pesto

Bazalka je veľmi vďačná a obľúbená bylinka, ktorú skutočne ľahko dopestuje na balkóne a dokonca i na parapete okna. Tejto chutnej bylinke sa dobre darí a odvďači sa vám bohatou úrodou. Okrem toho, že jej listy dodajú čerstvým letným šalátom prímorský šmrnc, môžete si z nej spraviť vlastné pesto, ktoré sa dá pri skladovaní v chladničke použiť i o zopár týždňov po zbere bazalky.

Iste nám dáte za pravdu, že niet nad domáce produkty. Jednak viete, čo ste do nich dali a navyše ich chuť je vždy výraznejšia a zaručene prírodná. Domáce pesto si ľahko pripravíte v priebehu zopár minút a môžete ho už aj použiť na ochutenie a prípravu jedál.

Čo potrebujete na prípravu pesta: Ideálna je vlastná dopestovaná čerstvo otrhaná bazalka, kvalitný parmezán, píniové oriešky, zopár strúčikov cesnaku, panenský olivový olej, čierne korenie a soľ. Pomer ingrediencií je vecou chuti a preferencií. Niekto má pesto radsej hustejšie, niekto pikantnejšie. Na 60 gramov bazalkových listov je ideálny nasledovný pomer: 60 gramov čerstvo nastrúhaného parmezánu, 40 gramov píniových orieškov, 2 strúčiky cesnaku a 60 ml olivového oleja.

Postup: Na prípravu môžeme použiť klasický mažiar, alebo mixér. Píniové oriešky najskôr opražíme na sucho na panvici do zlatista. Zmixujeme spolu s nastrúhaným parmezánom, bazalkou a cesnakom. Nakoniec prilejeme olivový olej. Podľa chuti osolíme a okoreníme, nejlepšie čerstvo namletým korením. Na dosiahnutie jemnej krémovej konzistencie dolejeme podľa potreby navyše olivový olej a poriadne premiešame.

Dobrú chuť!

Prečo sme sa rozhodli usporiadať Horský park challenge

Každý Bratislavčan pozná Horský park. Nie všetci však poznajú jeho históriu a bohužiaľ si máloktorí z nás uvedomujú, že Horský park je chráneným areálom (CHA) a patrí do 4. stupňa ochrany. Od neho vyšší je už len 5. stupeň, čo je prírodná rezervácia. Zvláštnosťou Horského parku v súvislosti s jeho vysokým stupňom ochrany je jeho lokalita. Nachádza sa totiž v centre mesta, v mestskej časti Staré Mesto a disponuje takmer nedotknutým prostredím a pôvodnou flórou i faunou.

horsky park

Horský park navštívi najmä počas víkendov množstvo návštevníkov, ktorých park láka skutočne božskou prírodou a tichom.
V Horskom parku je postavený vysokoškolský internát pre študentov Ekonomickej univerzity. Študenti ho familiárne nazývaju “HOPA”. Neďaleko sa nachádza aj dievčenský internát taktiež familiárne zvaný “DOPA”.

Z histórie Horského parku
Horský park vznikol na západnom okraji mesta v roku 1868 zásluhou vtedajšieho starostu mesta Henricha Justiho. V tom čase sa tu nachádzali pôvodné dubové a bukové porasty. Viacstoročné duby, jasene, buky, jedlé gaštany a borovice tvorili kostru malebných lesných porastov. Vtedajší mestskí činitelia a nadšenci z Bratislavského okrášľovacieho spolku sa rozhodli založiť na území spomínaných lesných porastov nazývaných „Študentský les“ lesopark – dnešný Horský park.

Horský park teda vznikol prakticky úpravou už jestvujúceho lesného prostredia, jeho stvárnením a doplnením o nové výsadby, vytvorením priehľadov, skvalitnením okrajových častí a vybudovaním prístupových ciest. V parku bolo osadených 50 lavíc, pri hlavnom vchode bol vybudovaný domček pre strážcu a v roku 1873 bolo tiež vybudované detské ihrisko. Na zavlažovanie slúžili dve studne. Areál parku skrášľovali aj malé stavby zo železa – gloriet, malý pavilón so zalomenými lavičkami alebo kovová rozhľadňa na Murmanskej výšine. V parku sústavne pribúdali nové lavičky. Napríklad v roku 1907 dal Mestský okrášľovací spolok vyhotoviť firmou Marton guľaté lavičky, z ktorých niektoré sú dochované dodnes! V tom istom roku bolo na stromoch upevnených aj 25 kusov tabulí s básňami domácich básnikov. Pre ochranu zvierat a vtákov bolo postavených 20 kŕmidiel a vtáčích búdok.

Koncom 19. storočia bolo do parku vysádzaných mnoho nových druhov stromov ako napríklad skupiny tisov, líp, platanov ale aj ginko a rôzne cudzokrajné ihličnany. Park vznikal v období umeleckého smeru realizmus, počas ktorého sa v záhradnom umení presadzovali prírodno-krajinárske úpravy a rovnako sa zvýšil záujem o cudzokrajné dreviny. Vzhľadom k drsnejším prírodným podmienkam, ktoré Horský park má (členitosť terénu, rozdielna slnečná expozícia, rozdielne vlhkostné pomery) sa tieto tendencie nepodarilo uplatniť a Horský park si zachoval charakter staršieho lesoparku.

Súčasnosť
Súčasná rozloha parku sa stabilizovala na 22 hektárov. Park sa nachádza v nadmorskej výške 185 až 260 m n. m. a rozkladá sa v dvoch zbiehajúcich sa údoliach, na horskom chrbáte medzi nimi a na terasovitých plošinách. Prirodzeným centrom parku je Justiho pamätník s odpočinkovou terasou. Tento pomník mu dalo postaviť mesto v r. 1908 po jeho smrti a je dielom významného bratislavského sochára Alojza Rigeleho, ktorý bol tiež členom Bratislavského okrášľovacieho spolku.

Pred vstupom do parku z Nekrasovovej ulice je umiestnený pomník botanika J. A. Bäumlera, rovnako od sochára Alojza Rigeleho.
K dnešnému parku patrí aj historická horáreň, ktorá sa stala miestom odpočinku, stretávania sa ľudí a konajú sa tu rôzne kultúrne a spločenské podujatia. Horáreň zrenovovala a pre verejnosť ju otvorila Nadácia Horský park, ktorá sa na dennej báze stará o ochranu a zmysluplné vyžívanie Horského parku.

Horský park challenge
horsky park challengeKeďže do Horského parku chodievam často už od detstva, veľmi intenzívne vnímam všetko dianie v ňom. Je úžasné, že takýto park máme v centre mesta a je prístupný každému. Mrzí ma, keď vidím, že nie všetci máme rovnaký rebríček hodnôt. Pohľad na novučičké lavičky zdemolované vandalmi, či neupratané zbytky po nočnej párty – prázdne a porozbíjané fľaše od alkoholu, krabičky cigariet a kopec ohorkov, zbytky jedla – je na zaplakanie. Našťastie nadácia sa o park stará vzorne a takýto neporiadok je na druhý deň odprataný.
Chceli by sme našou akciou upozorniť na to, že príroda tu je pre nás, ale musíme sa o ňu starať a chrániť ju, aby ostala čistá a zdravá pre úžitok a radosť generácií, ktoré prídu po nás.

Ako deti sme často chodievali do prírody na výlety a v tých časoch neexistovali početné bufety na turistických chodníkoch, takže sme si všetko jedlo a pitie nosili do prírody so sebou. Všetky odpadky sme pekne zabalili naspäť do ruksakov a niesli sme ich až k najlbližšiemu odpadkovému košu, prípadne až na chatu či domov. Bola to úplná samozrejmosť. Bohužiaľ som už viackrát bola svedkom toho, ako rodič poradil dieťaťu, nech to položí na zem, s tým, že: “Nie sú tu koše, tak to tu nechaj!” Pre mňa je to nepochopiteľné chrapúnstvo a neúcta k prírode aj k tým, ktorí tam prídu po nás.

Našou snahou je revitalizovať prirodzenú a tradičnú úctu a rešpekt voči prírode. Sústredíme sa nielen na deti, ale zároveň aj na ich rodičov. Horský park challenge pozýva všetkých, ktorí majú radi pobyt v prírode, ktorí si chcú zašportovať na čerstvom vzduchu a priložiť ruku k dielu vrámci verejnoprospešných prác v parku. Program akcie nájdete tu.

Tešíme sa na vás!

Zuzana

 

Vlastné bylinky: Čo so škodcami?

VLASTNÉ BYLINKY, OVOCIE A ZELENINA: ČO SO ŠKODCAMI?

V predchádzajúcich blogoch sme si povedali ako a prečo pestovať vlastné bylinky, ovocie či zeleninu. Okrem množstva už spomínaných benefitov každému zíde na um aj otázka ochrany týchto pokladov. Nemáme ale na mysli ochranu pred závistlivými očami lenivých neprajníkov, hoci do istej miery sa dá aj to považovať za škodcov J

Našim cieľom je podeliť sa o pár základných rád a postrehov, ktoré sa koniec koncov najlepšie dajú nazbierať na vlastnej skúsenosti, no načo sa zbytočne učiť na chybách svojej zeleniny či byliniek, ak im môžeme predísť, ak sa budeme držať pár overených postupov.

ČO JE TEDA NAŠIM NAJVÄČŠÍM NEPRIATEĽOM?

10-dano-big-image   The_sun1

Paradoxne VODA a SLNKO. Aj tu platí pravidlo známe už hádam od praveku, striedmosť a zlatý stred je zárukou úspechu. Všetko podstatné chce totiž svoj čas. Neplatí tu rovnica, že čím viac zalievame a doprajeme silných a priamych slnečných lúčov, tým skôr to porastie a čo nevidieť mám týždeň od zasiatia polmetrovú mätu na mojito party. To určite nie. Trpezlivosť tento krát síce neprináša ruže, ale minimálne kvalitnú a poctivú úrodu. Zalievame preto „priměřene“, najlepšie odstatou vodou pekne zrána alebo poobede. Slnka tiež podľa vlastnej rovnice –  čo by nie veľmi prospelo mne, to nedávajme ani sadeničkám a bylinkách. Toto sú hlavní „škodcovia“ v prenesenom zmysle slova. Existuje ale najmä skupina drobných, živých a neustále prežúvajúcich tvorov – nevítaných húseníc, lariev a obdobných vagabundov.

KDE SA VZALI HÚSENICE A ČO S NIMI?

Bylinky, a špeciálne tie s mäkkými stonkami a šťavnatými listami (mäta, bazalka, medovka, pažítka,…), sú zdrojom potravy nielen človeka, ale aj tvorov nižšie umiestnených v potravinovom reťazci. Taký motýľ je nádherný tvor, no za krásu často krát vďačí obrovskému apetítu jeho predchádzajúceho štádia, larvám. Zelené tučné húsenice vám vedia zanechať oči pre plač, keď ráno nájdete namiesto kochlíka medovky len holé stonky a veľkú vypasenú húsenicu. Kde sa vzala? Mohla byť súčasťou substrátu vo forme vajíčok, a to nevieme ovplyvniť, no mohol ich rovnako tak naklásť hmyz, ktorý sa zastavil cestou. Vrátime sa opäť k predchádzajúcemu, darí sa im najmä v teplom a vlhkom prostredí, čiže opäť raz pozor na nadmieru slnka a vody!

Eacles oslari green form 4th AZ

Existuje milión chemických postrekov, ktoré sa čoraz viac tvária na nechemické a nezávadné, no je tomu dosť ťažko uveriť. Preto odporúčame klasické postupy starých rodičov, od ktorých sa máme nielen v tomto ohľade naozaj čo učiť. Opýtajte sa ich, oni sa potešia, vy získate cenné rady. Skúste napr. kávové zrná vopchať do pôdy, alebo kávový roztok, sem tam prekvapkať substrát. Vieme, že je veľmi ťažké nezabiť v zlosti takúto húsenicu, no skúste sa ovládnuť a uvedomiť si, že je to tiež živý tvor, ktorý by to nerobil, kedy nemusel a nechcel taktiež prežiť. V najhoršom prípade mu aspoň poskytnite náhradné ubytovanie niekde na lúke pod barákom alebo nejakom strome, ktorému to tak neublíži. Vieme, že to budete robiť podobne ako my, cez zaťaté zuby, no skúste to J

Tu platí jedno dôležité pravidlo, sledovať svoje bylinky a poznať ich, aby ste v prípade rozpoznania zmeny vedeli včas reagovať a zamedziť prípadným ešte väčším škodám.

ČO S TAKOU BURINOU?

Ďalším z radu klasických nepriateľov a odoberateľov živín je burina. Poviete si, aká burina, keď som z Baumaxu priniesol čistý substrát, bylinky mám na balkóne, nie sú v žiadnom kontakte s burinou predsa. Omyl priatelia! Vzduchom sa okrem wifi internetu šíria milióny semien všakovakej buriny, ktorá je veľmi čulá a dokáže to, čo by ste možno chceli od svojich byliniek – za pár dní má pol metra.

p1030468

Určite každý panelákový človek hromadného výskytu zažil najmä v letných mesiacoch poletovať aj vo svojom byte všadeprítomné chumáče topoľov. Aj na ne veľký pozor, usadia sa nepozorovane v kochlíkoch, zdanlivo len tak na okraji, a z ničoho nič máte po pár dňoch vysoké sadeničky a neviete za ten svet prísť na to, čo za bylinky ste tam zasadili s takýmito či onakými listami. A pritom taký rozmarín je v nedohľadne, namiesto neho čistokrvná burina, ODOBERAJÚCA všetky živiny.

Postup pri odstraňovaní je veľmi jednoduchý a aj príjemný : chytiť pod krk a vytrhať. A verte nám, aj sa vám uľaví na duši po krivde spôsobenej húsenicami.

VŠEOBECNÉ RADY

Existuje milión plesní, škvŕn, škodcov a podobne. Existuje taktiež milión prípravkov. Našim cieľom ale nie je radiť skúsených celoživotným záhradkárom s bohatými vlastnými skúsenosťami. A prejsť trh s prípravkami? To by sme tu boli minimálne do večera. Snahou tímu Resonance je varovať začínajúcich bylinkárov a nadšencov pred úplne najzákladnejšími škodcami, ktorí na nich číhajú. Chceme vás takto vyvarovať pred nepríjemnými prekvapeniami.

Chce to v konečnom dôsledku pozorné oko a každodenný prístup. Takto budete svoje bylinky poznať a vedieť včas zasiahnuť, ak zbadáte nežiaduce zmeny. Držíme vám palce 🙂

Tím Resonance

 

Staňte sa dobrovoľníkom na Horský park challenge

Pomôžte nám a pridajte ruku k dielu v SOBOTU 31. AUGUSTA 2013

Hľadáme šikovných dobrovoľníkov, ktorí nám pomôžu s organizáciou prvého ročníka Horský park challenge.

Vaše šikovné ruky nám môžu pomôcť s rozdávaním letáčikov pred akciou a koordináciou aktivít na mieste.

Precvičíte si s nami komunikáciu s návštevníkmi na registrácii, vaše organizačné schopnosti a naučíte sa ako vytvárať protierózne hrádze a viac o ochrane našej prírody.

keepcup Odmeníme vás pekným KeepCup darčekom od mojpoharik.sk a dobrým pocitom.


 
PROGRAM DŇA:

10.00 – 11.00 REGISTRÁCIA rodinných tímov na štafetový beh (3 členné tímy – minimálne jeden dospelý) a REGISTRÁCIA rodičov na beh do schodov

10.00 – 12.00 REGISTRÁCIA dobrovoľníkov na verejnoprospešné práce v chránenom parku

11.30 ŠTART rodinnej štafety 600 m (3×200 m) – 3 členné rodinné tímy

11.00 – 16.00 TVORIVÉ DIELNE v Lesnej škole (druhý život recyklovateľných materiálov, hračky a dekoratívne predmety)

11.00 – 16.00 MODERÁTOR – súťaže – hudba

12.00 – 16.00 VEREJNOPROSPEŠNÉ PRÁCE v parku

13.30 ŠTART šprintu na Majakovského schodoch – súťaž rodičov o najzdatnejšieho ocina a najzdatnejšiu maminu

15.00 VYHODNOTENIE, TOMBOLA

16.00 ZÁVER

Resonance horsky park challenge plagat

Niekoľko dôvodov, prečo si pestovať vlastné bylinky, zeleninu či ovocie

Existuje niekoľko pádnych dôvodov pre pestovanie vlastných plodín. Ak ešte váhate, či má záhradkárčenie v meste opodstatnenie, prečítajte si nasledujúce riadky a nechajte sa inšpirovať. Tí z vás, ktorí sa už presvedčili o pozitívach vlastnoručne dopestovanej zeleniny či byliniek, hoci aj na panelákovom balkóne, nám určite dajú za pravdu. Tešíme sa na vaše podnetné skúsenosti, dojmy a zlepšováky!

zeleninovy balkon

Pestovať vlastné cherry paradajky, minipapričky, bazalku, či mätu sa čoraz viacej stáva trendom, ktorý sme s dávkou závisti odpozorovali už od Jamieho Olivera. Vymedziť sa z masy, ktorá nakupuje dovozové drahé plodiny nižšej kvality v supermarketoch je pritom tak jednoduché. Samozrejme, nie každý má k dispozícii vlastnú záhradu, či rozľahlý balkón. Začať sa dá aj v malom. Slnečné parapety okien, či menší balkón postačí na dopestovanie vlastných byliniek, ktorými si môžete spestriť letný jedálniček. Cherry paradajkám a minipapričkám sa dobre darí aj na menšom balkóne, dôležitá je kvalita pôdy a ideálne keramický kvetináč a pravidelná závlaha.

Keďsi odtrhnete bazalku z kvetináča na parapete okna, môžete ju frajersky požmolit medzi prstami a bez oplachovania ju pôžitkársky nadroliť do šalátu. Viete presne, čo vkladáte do úst. Všetky plodiny dopestované na záhradke či balkóne su rozhodne kvalitnejšie než čokoľvek z pultov supermarketov. Sami ste svojou starostlivosťou zodpovední za hodnotnejšie a výživnejšie plody.

balconyveggies

Radosť vidieť rašit prvé svieže zelené výhonky je niečo, ako keď Vám vaše dieťa daruje vlasnoručne nakreslený obraz. Sledovať, ako sa denne paradajky sfarbujú do čoraz sýtejšej červenej je odmenou za Vašu trpezlivosť a lásku. Váš balkón sa Vám odvďačí vôňou čerstvej bazalky či jedlej levandule zakaždým, keď ich pri polievaní jemne požmolíte a pritiahnete zraky susedov, ktorí sa vás budú nadšene vypytovať ako a čo to vlastne pestujete.

Ušetríte peniaze i čas strávený v tlačenici supermarketov. Zo začiatku sa budete viacej učiť a menej žať, ale rok za rokom sa z vás budú stávať skusenejší a šťastnejší mestskí záhradkári.

Spestríte si jedálniček o tie plodiny, ktoré vám najviac chutia. Postupne zistíte, čomu sa na Vašom balkóne, patiu, či okne darí nejlepšie, čo najviac využijete vo svojej kuchyni a čím vám a vašej rodine najviac ulahodíte.

Zadosťučinenie, že to, čo máte na tanieri, ste sami vytvorili a dopestovali je tou najväčšou odmenou.  Ukážete svojim deťom, odkiaľ pochádza ovocie a zelenina a ako sa o ne starať. Naučia sa rozpoznať nezamenitelnú chuť čerstvo odtrhnutej paradajky a uvedomia si, že hoci ich možno ľahko kúpiť v obchode, rastú v zemi a potrebujú pôdu, slnko, vodu, starostlivosť a našu lásku. A to je predsa oveľa väčšia zábava než ich naložiť do nákupného vozíka!

kochliky bylinky

Ako začať s vlastnými bylinkami a rastlinkamiAko začať s vlastnými bylinkami a rastlinkami

Ktokoľvek z Vás, kto kdesi v hĺbke duše pocítil, že vegeta nebude asi to pravé orechové a chcel by od surovín a korenín, ktoré používa, čosi viac, musel nepochybne dospieť k myšlienke o vlastných kvetináčových bylinkách na parapete v kuchyni, z ktorých si podľa vlastného uváženia kedykoľvek odtrhne a dodá pripravovanému jedlu či nápoju jedinečnú chuť a neznehodnotené vitamíny.

Napokon to vôbec nemusí zostať v rovine túžby a obdivu, keď to vidíme v kuchyni Jamieho Olivera alebo Gordona Ramsayho. Vlastná parapeta alebo balkón posiaty bylinkami a rastlinkami je veľmi jednoduchou a nenáročnou aktivitou, ktorá Vám prinesie toľko pridanej hodnoty, že budete sami žasnúť.

bylinky-a-koreni_e73312c0-e9d6-403b-8411-11b29b7c41c2

AKO NA TO?
Ako teda začať a čo sa odporúča pre úplných laikov? Ponúkame Vám niekoľko základných rád a procesov, ktorých keď sa budete pridŕžať, Vaša snaha a trpezlivosť Vás odmení nielen skvelým pocitom, ale najmä chutnými, zdravými surovinami a bylinkami:

  1. V prvom rade si premyslite, aké druhy byliniek v kuchyni najčastejšie používate.
  2. Navštívte predajňu so semenami, najlepšie možno rovno nejaké centrum, kde zoženiete naraz aj kvetináče a kochlíky, poprípade tiež hlinu, a máte to vybavené jednou cestou.
  3. Na úvod odporúčame najmä bazalku (k dispozícii niekoľko druhov), pažítku, majoránku, oregano, rozmarín, mätu alebo medovku, pokojne  aj tymián či šalviu.
  4. Kvetináče a kochlíky odporúčame najmä hlinené, plastové až ako druhú voľbu. Hlinené majú v sebe drobné póry a vlhkosť zo zalievania sa tak úplne ináč správa a vylučuje aj cez steny, nielen smerom hore ako pri plastových. Tie sa pri silnom slnku prehrievajú spôsobom, ktorý prospieva bylinkám menej ako pri hlinených.
  5. Čo sa týka výberu hliny, odporúčame vlhkú, čiernu, bohatú na živiny a prirodzené organické hnojivo. Hnojivo môžeme časom aj pridávať (odporúčame napr. sušené granulky organického trusu)
  6. Vezmeme kochlík, nasypeme bohatú vrstvu hliny, trošinku utlačíme, nasypeme rovnomerne po celej ploche vybraný typ semienok, prikryjeme tenučkou vrstvou hliny (do 1 cm max.), zalejeme vodou a šup na slnko.
  7. Po pár dňoch začnú klíčiť a čarovať Vám úsmev na tvári, netreba zabúdať na dobré svetelné podmienky a dostatočnú vlhkosť (NIE PRELIEVAŤ).

NAJROZŠÍRENEJŠIE A ODPORÚČANÉ TYPY BYLINIEK A RASTLINIEK
BAZALKA a MÄTA sú voľbami číslo 1.
bazalka-v-kvetinaci mata
Rastú a rastú a dorastajú, sú jednoročné a použiteľné takmer do všetkého, do varených jedál, do šalátov, do nápojov, ich použitie nemá konca kraja 🙂 Navyše sú chutné, voňavé, svieže a plné vitamínov. Bazalku si môžete vybrať z niekoľkých druhov (veľkolistú okrúhlu, divokú trpasličiu, talianske horské divoké typy, silno aromatickú fialovú a i.) Treba vyskúšať viacero, zistíte rozdiely a budete pokračovať nabudúce s tou, ktorá vám najviac vyhovuje. O mäte veľa hovoriť hádam ani netreba, také kvalitné mojito povie veľa vecí aj samo 🙂 Nehovoriac samozrejme o šalátoch, iných nápojoch a podobne.

MAJORÁNKA, TYMIÁN, OREGANO, ROZMARÍN či ŠALVIA
GLU3bcd26_bylinky
Toto sú typy s tvrdšou drevnatou stonkou a nevyžadujú až toľko slnka a vlahy. Rastú tiež veľmi dobre a ich využiteľnosť nemá taktiež konca kraja. Okoreniť dobré mäsko, rybu či čerstvý šalát, proste na nezaplatenie. O tom, kde všade ich možno využiť a v akých kombináciách, sa dozvieme v ďalších článkoch. A k tomu ak teda viete, že ste si to všetko vypestovali sami, pocit zadosťučinenia sa dostaví takmer okamžite.

AJ ZELENINE TO IDE.
Okrem byliniek sa na parapete alebo balkóne v paneláku dajú veľmi slušne vypestovať aj rôzne základné druhy či ovocia, no hlavne zeleniny. Keďže sa ale celý čas bavíme o iných podmienkach než rozsiahlej záhrade, nebudeme sa preto púšťať do nejakých pomarančov napr. 🙂 Samozrejme nech sa páči, každému podľa vlastnej chute a odvahy, ale my sa na úvod budeme držať pekne pri zemi. Na to sú úplne ideálne kríčkové cherry paradajky alebo mini farebné sladké papriky.
dwarf Pepper-Mix

Postup je rovnaký ako pri bylinkách, cherry paradajky aj papričky odporúčame z kúpených semiačok, no nám sa podarilo vypestovať  napr. aj z kúpenej už hotovej zeleniny, ktorú sme zjedli a semiačka nechali vysušiť a zasadiť. Ide to aj takto. Cherry paradajky sa Vám odmenia bohatou guľatou úrodou, ak ich presadíte v 10cm veľkosti každú samostatne.

JEDNODUCHÉ PRAVIDLO: čím ďalej sadeničky od seba, tým väčšia úroda, lebo sa nedelia o živiny z pôdy a každá má dostatok priestoru pre rast a život. To isté platí aj pre malinké papričky. Okolo 10cm výšky sadenice presádzame samostatne. Dorastajú tak 30-40cm, po zakvitnutí sa dostavia plody a radosť je zaručená.

ČAROVNÁ ROVNICA na úspech
CHUŤ + STAROSTLIVOSŤ + TRPEZLIVOSŤ + LÁSKA = zaručený úspech, radosť a vitamíny 🙂Ktokoľvek z Vás, kto kdesi v hĺbke duše pocítil, že vegeta nebude asi to pravé orechové a chcel by od surovín a korenín, ktoré používa, čosi viac, musel nepochybne dospieť k myšlienke o vlastných kvetináčových bylinkách na parapete v kuchyni, z ktorých si podľa vlastného uváženia kedykoľvek odtrhne a dodá pripravovanému jedlu či nápoju jedinečnú chuť a neznehodnotené vitamíny.

Napokon to vôbec nemusí zostať v rovine túžby a obdivu, keď to vidíme v kuchyni Jamieho Olivera alebo Gordona Ramsayho. Vlastná parapeta alebo balkón posiaty bylinkami a rastlinkami je veľmi jednoduchou a nenáročnou aktivitou, ktorá Vám prinesie toľko pridanej hodnoty, že budete sami žasnúť.

bylinky-a-koreni_e73312c0-e9d6-403b-8411-11b29b7c41c2

AKO NA TO?
Ako teda začať a čo sa odporúča pre úplných laikov? Ponúkame Vám niekoľko základných rád a procesov, ktorých keď sa budete pridŕžať, Vaša snaha a trpezlivosť Vás odmení nielen skvelým pocitom, ale najmä chutnými, zdravými surovinami a bylinkami:

  1. V prvom rade si premyslite, aké druhy byliniek v kuchyni najčastejšie používate.
  2. Navštívte predajňu so semenami, najlepšie možno rovno nejaké centrum, kde zoženiete naraz aj kvetináče a kochlíky, poprípade tiež hlinu, a máte to vybavené jednou cestou.
  3. Na úvod odporúčame najmä bazalku (k dispozícii niekoľko druhov), pažítku, majoránku, oregano, rozmarín, mätu alebo medovku, pokojne  aj tymián či šalviu.
  4. Kvetináče a kochlíky odporúčame najmä hlinené, plastové až ako druhú voľbu. Hlinené majú v sebe drobné póry a vlhkosť zo zalievania sa tak úplne ináč správa a vylučuje aj cez steny, nielen smerom hore ako pri plastových. Tie sa pri silnom slnku prehrievajú spôsobom, ktorý prospieva bylinkám menej ako pri hlinených.
  5. Čo sa týka výberu hliny, odporúčame vlhkú, čiernu, bohatú na živiny a prirodzené organické hnojivo. Hnojivo môžeme časom aj pridávať (odporúčame napr. sušené granulky organického trusu)
  6. Vezmeme kochlík, nasypeme bohatú vrstvu hliny, trošinku utlačíme, nasypeme rovnomerne po celej ploche vybraný typ semienok, prikryjeme tenučkou vrstvou hliny (do 1 cm max.), zalejeme vodou a šup na slnko.
  7. Po pár dňoch začnú klíčiť a čarovať Vám úsmev na tvári, netreba zabúdať na dobré svetelné podmienky a dostatočnú vlhkosť (NIE PRELIEVAŤ).

NAJROZŠÍRENEJŠIE A ODPORÚČANÉ TYPY BYLINIEK A RASTLINIEK
BAZALKA a MÄTA sú voľbami číslo 1.
bazalka-v-kvetinaci mata
Rastú a rastú a dorastajú, sú jednoročné a použiteľné takmer do všetkého, do varených jedál, do šalátov, do nápojov, ich použitie nemá konca kraja 🙂 Navyše sú chutné, voňavé, svieže a plné vitamínov. Bazalku si môžete vybrať z niekoľkých druhov (veľkolistú okrúhlu, divokú trpasličiu, talianske horské divoké typy, silno aromatickú fialovú a i.) Treba vyskúšať viacero, zistíte rozdiely a budete pokračovať nabudúce s tou, ktorá vám najviac vyhovuje. O mäte veľa hovoriť hádam ani netreba, také kvalitné mojito povie veľa vecí aj samo 🙂 Nehovoriac samozrejme o šalátoch, iných nápojoch a podobne.

MAJORÁNKA, TYMIÁN, OREGANO, ROZMARÍN či ŠALVIA
GLU3bcd26_bylinky
Toto sú typy s tvrdšou drevnatou stonkou a nevyžadujú až toľko slnka a vlahy. Rastú tiež veľmi dobre a ich využiteľnosť nemá taktiež konca kraja. Okoreniť dobré mäsko, rybu či čerstvý šalát, proste na nezaplatenie. O tom, kde všade ich možno využiť a v akých kombináciách, sa dozvieme v ďalších článkoch. A k tomu ak teda viete, že ste si to všetko vypestovali sami, pocit zadosťučinenia sa dostaví takmer okamžite.

AJ ZELENINE TO IDE.
Okrem byliniek sa na parapete alebo balkóne v paneláku dajú veľmi slušne vypestovať aj rôzne základné druhy či ovocia, no hlavne zeleniny. Keďže sa ale celý čas bavíme o iných podmienkach než rozsiahlej záhrade, nebudeme sa preto púšťať do nejakých pomarančov napr. 🙂 Samozrejme nech sa páči, každému podľa vlastnej chute a odvahy, ale my sa na úvod budeme držať pekne pri zemi. Na to sú úplne ideálne kríčkové cherry paradajky alebo mini farebné sladké papriky.
dwarf Pepper-Mix

Postup je rovnaký ako pri bylinkách, cherry paradajky aj papričky odporúčame z kúpených semiačok, no nám sa podarilo vypestovať  napr. aj z kúpenej už hotovej zeleniny, ktorú sme zjedli a semiačka nechali vysušiť a zasadiť. Ide to aj takto. Cherry paradajky sa Vám odmenia bohatou guľatou úrodou, ak ich presadíte v 10cm veľkosti každú samostatne.

JEDNODUCHÉ PRAVIDLO: čím ďalej sadeničky od seba, tým väčšia úroda, lebo sa nedelia o živiny z pôdy a každá má dostatok priestoru pre rast a život. To isté platí aj pre malinké papričky. Okolo 10cm výšky sadenice presádzame samostatne. Dorastajú tak 30-40cm, po zakvitnutí sa dostavia plody a radosť je zaručená.

ČAROVNÁ ROVNICA na úspech
CHUŤ + STAROSTLIVOSŤ + TRPEZLIVOSŤ + LÁSKA = zaručený úspech, radosť a vitamíny 🙂